Skôr ako sa stala Píla Pílou, obec sa volala Nová Ves pod Hradom Červený Kameň. Tak sa spomína aj v prvej písomnej zmienke z roku 1602. Názov Píla, ktorý sa viackrát menil až sa znova ustálil v roku 1953, odkazuje na píly, ktoré tu nechali postaviť majitelia hradu. Bohatú históriu obce spoznáte na Náučnom chodníku pod Hradom Červený Kameň.
Uvidíte pozostatok múčneho mlyna, ktorý kedysi patril Pálfiovcom a počas 2. sv. vojny v ňom sídlilo veliteľstvo posádky nemeckej armády. Vodu z potoka Gidra využíval aj hámor, v ktorom sa medené kotle vyrábali až do roku 1916. Následne bola prevádzka prerobená na ryhovňu valcov do múčnych mlynov a strojnú dielňu. Ďalšou zastávkou je cintorín, na ktorom zaujme rodinná hrobka Brunovských. Tí začiatkom 20. storočia prevádzkovali múčny mlyn a ryhovňu valcov. Cestou ďalej stál areál panskej píly – pôvodne na vodný, neskôr na parný pohon. Posledným zvyškom po hospodárskej prevádzke tu je areál bývalého majera.
Prezrite si aj Kostol Navštívenia Panny Márii zo 17. st., čo prezrádza klenba, profilovaná rímsa po jej obvode a kamenný portál. Z tohto obdobia pochádzal aj obraz Panny Márie Imaculaty na vstupnom priečelí kostola, do ktorého vraj strieľal istý panský poľovník za čo oslepol. Ku kostolu viedol od cesty klenutý most z konca 18. storočia, ktorý však neprežil nápor povodne v roku 2011.
V Píle sídlila i Pálfiovská papiereň, ktorá dodávala papier aj pre kníhtlačiareň Trnavskej univerzity. Po jej zániku tu vzniklo viacero prevádzok, napr. Hubertova (Holešova, Trnkova) píla. Bohužiaľ, po týchto pamiatkach už neostalo nič. Súčasťou náučného chodníka je aj hasičská zbrojnica. V bode, označenom ako Žlábek/Prielom Gidry bol od nepamäti zdroj pitnej vody a z prameňa sa môžete napiť i dnes. Kúsok odtiaľto sa dozviete, že skôr ako tu v roku 1904 vznikla škola, deti sa istý čas učili na hrade. Na druhej strane potoka stála pracháreň či hámor na drvenie pušného prachu, neskôr adaptovaný na mlyn. Ku koncu náučného chodníka je inštalovaný Pamätník partizánskej skupiny Janka Kráľa, ktorá vznikla v Bratislave v roku 1942. Táborila nad Zochovou chatou a na kopci Prostredník nad Pílou. Skupina sa napokon nezapojila do žiadnych bojových akcií, pri presune bola odzbrojená a jej velitelia zahynuli pri bombardovaní. Nuž aj tieto dejiny vyprofilovali dnešnú tvár obce Píla.