Rozprávanie o galérii pomenovanej po známom keramikárovi sa musí začať o ňom samotnom. Kde sa v ňom vzbudil záujem o prácu s hlinou? Kto ho ovplyvnil a ukázal mu smer? Čo viedlo jeho kroky do Modry, v ktorej prežil veľkú časť svojho tvorivého života?
Zásadný vplyv na malého Ignáca malo už jeho rodisko. Narodil sa v roku 1922 do rodiny s habánskymi koreňmi a vyrastal na habánskom dvore v Košolnej na západnom Slovensku. A boli to práve Habáni – inak aj novokrstenci, ktorým to išlo s hlinou vždy od ruky. Ako dieťa sa malý Ignác zúčastnil archeologického výskumu zameraného na keramiku, ktorý v Košolnej realizoval legendárny keramikár Heřman Landsfeld. Tu sa to celé začalo a pokračovalo v Keramickej škole v Modre, kde našiel svoj nový domov. Ignáca Bizmayera oslovila najmä figurálna tvorba a aby ju spracoval čo najvernejšie, veľa cestoval po Slovensku a študoval. Zvyky prostých ľudí a ich každodenný život sa stali základom jeho tvorby. V nej sa odráža odchádzajúci “starý svet,” ktorý už dnešná mladá generácia pozná len z filmov pre pamätníkov a rozprávania. Okrem toho sa vo svojej tvorbe sústredil na keramickú plastiku a úžitkovú dekoratívnu keramiku. Pozorné oko ocení, ako dokázal stvárniť svätcov, muzikantov, vinohradníkov či remeselníkov.
Medzi jeho najznámejšie diela patrí cyklus „Vinohradnícky rok“ z rokov 1954 – 1958 a „Vinohradnícka lajtra“ z roku 1986. Práce majstra Bizmayera môžete obdivovať v Múzeu Ľudovíta Štúra a v Galérii Ignáca Bizmayera nachádzajúcej sa v modranskej rotundovej bašte. Tá sa ako súčasť mestského opevnenia zachovala ešte zo 17. storočia. Sídlom galérie, ktorá je súčasťou SNM – Múzea Ľudovíta Štúra v Modre a Múzea slovenskej keramickej plastiky, je od roku 1994. Uvidíte tu reprezentatívny výber z diel Ignáca Bizmayera, autora zvučného mena, ktorý však túto zbierku už nerozšíri. V úctyhodnom veku opustil tento “nový svet” v roku 2019.