Tanečný sprievodca Malokarpatským regiónom vznikol v spolupráci s dvoma národnými tanečnými telesami – Baletom SND a SĽUKom. Zábery Sandry Benčičovej zachovávajú genius loci každej lokácie, niekde zobrazujú hravosť, inde majestátnosť, jemnosť a v niektorých prípadoch silný kontrast prostredia a tanečnej pózy.
Mestská veža v Modre
Nebo nad vežou prepichuje dvojramenný kríž na konci kovového halapartňového hrotu v tvare šesťcípej hviezdy s polmesiacom na dutom plechovom vajci. V Modre sa hovorí, že znak Osmanskej ríše na veži mal zmiasť nepriateľské vojsko a odradiť ho od plienenia mesta s tým, že mesto už je v tureckých rukách. Druhá verzia výkladu netradičného zjavu ukončenia veže znie inak. Dvojitý kríž na polmesiaci s hviezdou na vrchole veže majú zrejme symbolizovať porážku osmanských vojsk, oslobodenie Uhorska a víťazstvo kresťanstva nad islamom.
Tak či onak, veža bola kedysi súčasťou obranného opevnenia mesta a dnes splynula s Kostolom sv. Štefana Kráľa. Staručká dominanta Modry zo 17. storočia má 6 poschodí a výšku 55 m. Vy sa môžete pozrieť na mesto z ochodze a uvidíte skrytú nádheru Modry – okolité dvory s čarovnými dvormi, záhradami, ktoré končia hradbami, vinohrady aj Malé Karpaty.
Na fotografii Tereza Húsková, Kristína Slováková, Lucia Michalíková z Tanečného konzervatória Evy Jaczovej.
Rozhľadňa vo Svätom Jure
Pohľad z vtáčej perspektívy na malebné mestečko Svätý Jur pri západe slnka s pohárom dobrého vína. To je krásna predstava! Na vrchole kopca v lokalite Panciere nad Bratislavskými záhumenicami vo Svätom Jure vyrástla nová rozhľadňa. Je súčasťou vznikajúceho vinohradníckeho skanzenu, ktorý vám priblíži pôvodné spôsoby pestovania viniča, kultiváciu vinohradov a tradičné odrody vínnej révy v Malokarpatskom vinohradníckom regióne. Stačí 20 minút pešo z centra mesta a naskytne sa vám prekrásny výhľad na mesto a okolité vinohrady. Rozhľadňa je celoročne voľne prístupná.
Na fotografii Matúš Kotuľák, Tomáš Husár, Dominik Lukáč, Viktor Voško zo SĽUK-u v detvianskych krojoch.
Štôlňa Budúcnosť v Pezinku
Do prieskumnej štôlne na trase Banského naučného chodníka nad mestskou časťou Cajla sa budeme môcť čoskoro pozrieť aj my, obyčajní ľudia. Geopark Malé Karpaty tu plánuje zriadiť banskú expozíciu o histórii ťažby rudy v tejto oblasti, permonícku štôlňu pre deti aj archívne štôlne, ktoré by mohli pezinskí vinári zaplniť archívnymi vínami. Malé Karpaty sú treťou najvýznamnejšiou geologickou lokalitou na Slovensku a majú dokonca svetový význam. V okolí Perneku sa vyskytujú vzácne minerály: Kermezit, Valentinit, objavili tu pre Slovensko nový minerál Brandholzit (ide o druhú lokalitu výskytu na svete) a vzácny minerál Schafarzikit.
Na fotografii Zinovieva Victoria, členka Baletu SND.
Kalvária v Modre
Ku kalvárii postavenej v roku 1814 vedie unikátna keramická krížová cesta. Rešpektuje kultúrnu identitu Modry spojenú s vinárstvom, vinohradníctvom, kameňom, keramikou a hlinou. Keramické kachlice, ktoré znázorňujú jednotlivé zastavenia na symbolickej ceste za ukrižovaním Ježiša Krista sú dielom majstrov keramikárov: Mariána Lišku, Jozefa Franka, Igora Mesíka, Jána Viglaša a Jána Pečuka. Modranská krížová cesta s kalváriou je umiestnená vo vinohradoch a počas západu slnka vyzerá ako magické miesto, kde nájdu pokoj a odpustenie veriaci i neveriaci.
Na fotografii Andrej Szabo, prvý sólista Baletu SND a Silvia Najdená, sólistka Baletu SND.
Andrej je držiteľom niekoľkých cien Literárneho fondu (za postavu Popolvára v detskom balete Popolvár (2008), za postavu Rotbarta v Labuťom jazere (2009) a postavu Kurbského v Ivanovi Hroznom.
Silvia získala niekoľko cien Literárneho fondu za stvárnenie sólových postáv v baletoch Spiaca krásavica, Vivaldiho štyri ročné obdobia, Serenáda, Popolvár atď. V roku 2004 bola nominovaná na cenu Kvet baletu v kategórii najvýraznejší mladý talent.
Hotel Zochova chata
Malé Karpaty ukrývajú v hustom bukovom poraste lesný klenot. Na mieste pôvodnej Zochovej chaty z roku 1932 vyrástol luxusný štvorhviezdičkový wellness hotel. Získal ocenenie Stavba roka 2011 za citlivú symbiózu architektúry s prírodným prostredím. Hotel je postavený podľa princípov feng šuej, každý predmet v ňom má svoje presné miesto a orientáciu. Načerpajte silu vo wellness a spa centre s výhľadom na jazierko a okolitý les. K dispozícii máte bazén, vírivku, sauny, Kneippov kúpeľ, ľadopád, zážitkové sprchy, tepidárium, masážne miestnosti, fitness centrum, telocvičňu a nádhernú wellness záhradu so saunou a vírivkou, ktorú môžete mať len pre seba.
Na fotografii Brigita Stráňavčinová a Frederika Stráňavčinová, tanečnice SĽUK-u v krojoch z Horehronskej obce Polomka.
Zelený les
Tanečný sprievodca Malokarpatským regiónom má veľa zastávok. Tá dnešná je smutným svedectvom doby, v ktorej ľudstvo ani nie tak dávno žilo.
Na niektoré udalosti v našej histórii nemôžeme nikdy zabudnúť, aby sa nezopakovali. V dome s obchodom na Národnej ulici v Modre – Kráľovej žil do roku 1941 obchodník židovského pôvodu Jakub Grünwald. Po arizácii bola celá jeho rodina odvlečená a umučená v koncentračných táboroch. Zo siedmich detí prežili len dve. Z ich domu sa vďaka iniciatíve modranských evanjelikov a práci dobrovoľníkov stalo pietne miesto Zelený les – odkaz dejín dnešku. Dnes sa tu pravidelne organizujú koncerty židovskej hudby a výstavy pri príležitosti Dňa obetí holokaustu a rasového násilia. Stavba pozostávajúca zo záhrady a priehľadnej oceľovej konštrukcie, po ktorej sa tahá mladý vinič ako znak židov, kresťanov a ich spoločného dedičstva bola nominovaná na cenu ARCH 2018.
Na fotografii Andrej Szabo, prvý sólista Baletu SND a Silvia Najdená, sólistka Baletu SND.
Zámocké vinárstvo
Stáročný príbeh vína z Pezinského zámku začína novú kapitolu, tento raz s etiketou Šimák Zámok Pezinok. Majiteľ Štefán Šimák sa spolu so známym vinárom Romanom Janouškom rozhodli robiť víno tak, ako sa má. Z hrozna z vlastných viníc, z odrôd, ktoré patria na Slovensko a vo vlastných pivniciach. Citlivá rekonštrukcia pôvodne vodného hradu z 13. storočia a stredovekých pivníc v podzemí vás ohúri. Najstarší sud je z roku 1807, kde je vyobrazený Svätý Leopold. Na ďalších sudoch sú erby majiteľov a portréty svätých apoštolov. V rozsiahlych pivniciach je dnes Múzeum vinárstva a nájdete v ňom predmety a nástroje, s ktorými pracovali vo vinohrade naši predkovia. Veľké aj malé staré lisy na prvotné spracovanie hrozna, dômyselné filtre na čistenie muštov, či starobylé plničky vína. Zámok po rozsiahlej rekonštrukcii opäť otvára svoje brány, jeho súčasťou je i luxusný Palace Art Hotel, Zlatá sála Katarína Pálffy, ako aj nádherne zrenovovaná kaplnka. Táto kombinácia je magnetom pre páry, ktoré túžia po romantickej svadbe na zámku so službami a servisom 21. storočia.
Na fotografii Brigita Stráňavčinová, Frederika Stráňavčinová, Viktória Purdeková, Dorota Bystrianska a Brigita Horvátová zo SĽUK-u. Tanečnice predstavili kroje z Dobrej Nivy.
Hotel pod Lipou Resort****
Koncom 19. storočia a v prvej polovici 20. storočia bola miestna časť Modry – Harmónia vyhľadávaným klimatickým kúpeľným letoviskom. Kvalita ovzdušia patrila spolu s Vysokými Tatrami k najzdravším na Slovensku. Tamojšie lesy s vilami alpského štýlu a letnými sídlami rakúsko-uhorskej či prvorepublikovej smotánky vytvárali originálnu atmosféru. Slnečný kúpeľ z čias Dušana Jurkoviča ožíva. Zrekonštruovaný pavilón Eva rozšíril súčasné ubytovacie a konferenčné kapacity rezortu Hotel pod Lipou a ponúka hosťom moderné wellness, vnútorný relaxačný bazén, sauny a rôzne procedúry. Hotel pod Lipou Resort**** tvoria pavilón Eva, Avana a Vilma so športovo-zážitkovým areálom na ploche 2,4 ha s letnými bazénmi, záhradou, športoviskami a lanovým parkom. Je vhodný na rodinné dovolenky, organizovanie firemných teambuildingov, veľkých firemných hier či koncertov pod holým nebom.
Na fotografii Tereza Húsková, Kristína Slováková, Lucia Michalíková, Lenka Benčičová z Tanečného konzervatória Evy Jaczovej.
Slovenská ľudová majolika
Vinohradnícka pôda a džbánkarska hlina – to je skutočné bohatstvo Modry, vďaka ktorému je toto mesto historicky spojené s vínom, vinohradníctvom a hrnčiarstvom. Hrnčiarsky cech v Modre vznikol v roku 1636 a prvé Keramické priemyselné učilište v roku 1883. Keramika z Modry a Modranská keramická dielňa boli v Uhorsku pojmom. Dnes sú modranská majolika a majoliková ornamentika zapísané v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Každý kus majoliky je ručne vytočený, vypálený a namaľovaný majstrami keramiky. Modranská majolika sa opäť stáva vyhľadávaným a módnym artiklom v modernom svete. Je súčasťou design a urban marketov aj tradičných hrnčiarskych trhov. Slovenská ľudová majolika, ktorá vyrába už 136 rokov tradičnú keramiku, nedávno uviedla na trh novú dizajnovú kolekciu tradičnej majoliky pod názvom „Skratky“ a tri nové kolekcie úžitkovej majoliky „Bordový lístok, Fialový klas a Modré pierko.“ Majolikovú krásu si môžete objednať v eshope www.majolikamodra.sk
Na fotografii sú členovia SĽUK-u Veronika Príbulová a Tomáš Husár. Tanečný pár je oblečený v Myjavskom kroji.
Bašta
Slobodné kráľovské mesto Modra chránilo v 17. otoročí opevnenie. Stavali ho neuveriteľných 36 rokov (1610-1646). Stavbu tvorili tri vstupné brány: Horná, Dolná a Viedenská spolu s dvoma obrannými baštami – severnou a južnou. Boli to valcovité štvorpodlažné veže, alebo rotundy, ktoré sa týčili na najvyšších miestach mestských hradieb. Bašty slúžili ako kontrolné body obranného opevnenia. Bolo z nich vidieť široké okolie aj prístupové cesty k bránam mesta. Z pôvodného opevnenia sa zachovali Horná brána – dnes sa v jej priestore konajú rôzne výstavy a severná Bašta, v ktorej je Galéria Ignáca Bizmayera. Nájdete v nej reprezentatívny výber z diel tohto vrcholného predstaviteľa figurálnej keramickej tvorby na Slovensku. Bašta sa v roku 2012 stala súčasťou Múzea slovenskej keramickej plastiky.
Na fotografii sú členovia SĽUK-u Veronika Príbulová a Tomáš Husár. Tanečný pár predstavil Orešanský kroj.
Kalvária v Doľanoch
Katolícki veriaci z niekdajšej poddanskej obce Červenokamenského panstva i širšieho okolia sa každoročne na siedmu nedeľu po Veľkej noci schádzajú v Kostolíku sv. Leonarda na púť. Ľavá časť zaujímavej stavby v gotickom slohu zo 14. alebo 15. storočia je zasadená do skalného masívu a tak veľká skala vypĺňa priestor pod dreveným chórom kostola. Vo vnútri je barokový oltár so sochou sv. Leonarda a reliéfom korunovania Panny Márie. Súčasťou objektu je jaskyňa a kaplnka, ktorú postavili niekedy po roku 1645 zozadu kolmo na pôvodný kostolík. Na kopčeku nad kostolom je krížová cesta z červených a žltých glazovaných tehál, ktorá vás zavedie ku Kalvárii z roku 1738. Kalváriu tvorí súsošie troch kamenných krížov. Stredný znázorňuje ukrižovaného Ježiša a dva postranné ukrižovaných zločincov. Miesto má zvláštnu atmosféru. V dávnej minulosti žili neďaleko kostolíka pustovníci. Posledný z nich bol istý Remígius z Moravy, kterého tu vídali do roku 1759.
Na fotografii Victoria Zinovieva, členka Baletu SND.
Rozhľadňa Alexandra Filípka
Ak chcete vidieť Malé Karpaty v plnej kráse vyberte sa na nenáročnú túru na Veľkú Homolu. Na vrchole kopca je vyše 20 metrová rozhľadňa. Mesto Modra ju vlani zrekonštruovalo a pomenovalo po lesnom radcovi Alexandrovi Filípkovi, ktorý sa pričinil o budovanie modranského lesoparku a vznik známych turistických letovísk Harmónia a Piesok. Na vežu vedie 120 schodov a z plošiny na samotnom vrchu sa vám naskytne kruhový výhľad na panorámu Malých Karpát, Považský Inovec, Tribeč a pri dobrej viditeľnosti aj na rakúske Alpy. Historicky bola vyhliadková veža na Veľkej Homoli od roku 1894. Nová stavba je kombináciou drevených hranolov a oceľových styčníkov. Nedávno získala nomináciu v súťaži CE.ZA.AR o najlepšiu slovenskú architektúru. To či sa ňou aj stane sa dozvieme na slávnostnom večeri 10. októbra. Podujatie bude v priamom prenose vysielať RTVS.
Na fotografii Matúš Kotuľák, Tomáš Husár, Brigita Stráňavčinová a Frederika Stráňavčinová. Tanečníci SĽUK-u predstavili Kokavský kroj.
Komunitná záhrada
V Modre je veľa pekných zákutí s geniom loci. Stačí sa túlať mestom a okolím s otvorenými očami. Rodiny s deťmi si obľúbili komunitnú záhradu na Štúrovej 59. Jet to príjemný mestský priestor s drevenými lavičkami v tieni stromov, lúčnou trávou, kríkmi, trelážou, ktorá prekrýva časť murovaného plota s popínavými ružami a klematisom. Na bočnom kamennom múre sú vyobrazené rozprávky na keramických kachliciach od miestnych majstrov keramikárov. Cez záhradu sa dostanete z centra mesta až za historické hradby. Mestské hradby v Modre majú vyše 400 rokov. Z pôvodných 2 300 metrov je dnes zachovaných 1 680 metrov, ktoré mesto postupne renovuje pod dohľadom pamiatkárov. Komunitná záhrada je zároveň miestom komorných koncertov, vystúpení, letných čitární a ďalších kultúrnych akcií, ktorým dodáva jedinečnú atmosféru. Posledný septembrový víkend bude v komunitnej záhrade zaujímavý program počas Modranského vinobrania: https://bit.ly/2Oaepw3
Na fotografii Andrej Szabo, prvý sólista Baletu SND a Silvia Najdená, sólistka Baletu SND.
Zámčisko
Ak sa vyberiete po modrej turistickej značke z Modry – Harmónie, alebo červenou a potom modrou značkou zo Zochovej chaty, privedú vás na Zámčisko (468 m n.m.). Z kopca je krásny výhľad na Modru, Pezinok aj Podunajskú pahorkatinu. Toto miesto bezpochyby patrí k najzaujímavejším archeologickým lokalitám v Modre. V železnej alebo halštatskej dobe, okolo roku 700 pred n.l. tu totiž bolo opevnené hradisko. Malo tvar 115 metrov dlhej a 105 metrov širokej pravidelnej podkovy, ktorú lemovali obranné valy kombinované s priekopou. Túto podobu dostalo hradisko Zámčisko pravdepodobne v čase Veľkej Moravy a posledný krát bolo prestavané v 13. storočí, v časoch Uhorska. Hradisko využívali pôvodní „Modrania“ ako útočisko pred nepriateľom v nepokojných časoch. Na tomto mieste sa cítili bezpečne – veď na západnej a východnej strane sú príkre svahy, na juhu zas kolmá skala. Ľahký prístup na Zámčisko bol iba zo severnej strany po hrebeni. Našlo sa tu niekoľko vzácnych archeologických nálezov: železný nôž a radlice z obdobia Veľkej Moravy, či stredoveké kladivo, kresadlo, ostroha, kosák a ďalšie predmety našich slovanských predkov.
Na fotografii Viktória Purdeková, Dorota Bystrianska, Viktor Voško a Dominik Lukáč. Tanečníci SĽUK-u predstavili Goralský kroj.
Červený kameň
Raz darmo, je to naozaj nakrajší hrad v Malých Karpatoch. Jeho história sa od roku 1583 do druhej svetovej vojny spája s Pálffyovcami. Tento významný uhorský rod ho postupne prebudoval na reprezentačné sídlo s bohatou štukovou a freskovou výzdobou interiérov. V hrade sa v súčasnosti nachádza múzeum, prezentujúce historické bývanie šľachty. Súčasťou stálej expozície je aj skvost – bronzové súsošie Madony s dieťaťom, ktoré vzniklo na prelome 19. a 20. storočia. Autorom originálnej sochy je taliansky sochár, maliar, architekt a básnik, Michelangelo Buonarroti. V areáli hradu sa každoročne organizujú šermiarske festivaly a predstavenia sokoliarov. Neobyčajná atmosféra sa dá zažiť počas scnénických nočných prehliadok. Najbližšia je v sobotu 10. augusta – Príbeh o mŕtvej neveste. Viac info na http://hradcervenykamen.sk. Hrad je prístupný autom, pešo z obce Píla alebo Častá. Pre návštevníkov je otvorený celoročne.
Na fotografii Dominik Lukáč, Brigita Horváthová, ktorí v rámci prehliadky kostýmov SĽUK-u, predviedli Šarišský kroj.
Kostol Sv. Štefana Kráľa
K samostatne stojacej strážnej veži v Modre pristavali v rokoch 1873 – 1876 rímsko-katolícky kostol. Stavbu s prvkami románskeho, gotického a renesančného slohu navrhol trnavský architekt Ignác Feigler na mieste pôvodného staršieho a menšieho Kostola Sv. Barbory. Kostol Sv. Štefana Kráľa má trojloďovú, juhozápadne orientovanú dispozíciu na obdĺžnikovom pôdoryse s vtiahnutou vežou. V jeho interiéri nájdete honosný oltár s olejomaľbou Sv. Štefana Kráľa, vzácne staršie sochy a obrazy z pôvodného mobiliáru Kostola Sv. Barbory. Po ukončení výstavby kostol prevzal farskú funkciu, dovtedy vykonávanú Kostolom Sv. Jána Krstiteľa. Sakrálna stavba dnes patrí k dominantám vinárskeho mestečka Modry.
Na fotografii Viktória Purdeková, Dorota Bystrianska, Viktor Voško, Dominik Lukáč. V rámci prehliadky krojov tanečného súboru SĽUK predstavili goralský kroj.
Ali farma Vinosady
Viete ako funguje voskotopka, dymák ako sa vyrába med? Vo včelnici na malej rodinnej farme vo Vinosadoch si to môžete vyskúšať s profesionálnym včelárom. A nielen to. Na farme chovajú ovce, aj exotické lamy a ťavu. Vlnu zo zvierat spracovávajú a celý proces od ostrihania, cez česanie, mykanie, pradenie na kolovrátku a tkanie na krosnách vám radi ukážu. Nás prekvapil krkavec, ktorý rozpráva a prvý krát sme videli najmenší druh koňa Falabella, vyšľachtený v Taliansku. Na farme nájdete somárika, pštrosy, husy, kačky, sliepky. Môžete si vyskúšať ručné dojenie kôz. Z mlieka majitelia vyrábajú kozí syr, jogurty, tvaroch aj žinčicu. Ali farma v lete organizuje denné tábory zamerané na včelárstvo a farmárstvo, počas školského roka zas školské exkurzie a zážitkové prehliadky pre dospelých. Ak máte záujem navštíviť farmu, odporúčame vám objednať sa vopred na www.alifarma.sk. Majitelia chystajú niekoľko noviniek: pripravujú kurzy kváskovania, aby si mohli hostia z farmy čoskoro odniesť vlastnoručne vyrobený chlieb a otvorenie Api domčeka určeného na tzv. apiresterapiu – včeliu respiračnú terapiu.
Na fotografii Dorota Bystrianska, Viktória Purdeková, Brigita Horváthová, Frederika Stráňavčinová, Brigita Stráňavčinová. V rámci prehliadky krojov tanečného súboru SĽUK predstavili kroj z Očovej.
Evanjelické kostoly v Modre
Sakrálne priestory Nemeckého evanjelického kostola patria k azda najkrajším miestam na organizáciu koncertov a hudobných festivalov v Modre. Dobrovoľné vstupné na podujatia miestny zbor ECAV investuje do obnovy stavby. Kostol mal dvoch predchodcov, oba však zničil požiar. Súčasný bol postavený v rokoch 1833 až 1835. Neoklasicistická fasáda je z 19. storočia. Hneď vedľa stojí Slovenský evanjelický kostol v klasicistickom slohu z roku 1835. Obe stavby reprezentujú významné obdobie mesta, kedy tu od roku 1648 existovala evanjelická vysoká škola a v rokoch 1741 – 1934 bola Modra sídlom evanjelických superintendentov – biskupov. Pôsobili tu významní nemeckí i slovenskí dejatelia: Andreas Schmecker, Samuel Zoch, Dušan Fajnor, Samuel Štefan Osuský a mnohí iní. Preto, ale aj z rodinných dôvodov, tu od roku 1851 až do tragickej smrti v roku 1856, žil Ľudovít Štúr.
Na fotografii je Lenka Benčičová a Peter Andel z Tanečného konzervatória Evy Jaczovej v Bratislave.
Renesančný Dom vo Svätom Jure
Po stene tohto historického skvostu sa ťahá údajne najstarší vinič vo Svätom Jure. Veď história domu siaha do 15. storočia – čias kolonizácie na nemeckom práve. Pôvodne išlo o gotický objekt s vysoko položeným bytom, plytkými pivnicami a hospodárskymi stavbami na dvore. Na začiatku 17. storočia prešiel úpravami v štýle renesancie, aby bol neskôr barokovo upravený. V druhej polovici 20. storočia sa dočkal rekonštrukcie. Renesančný dom je národná kultúrna pamiatka, ktorá príležitostne slúži verejnosti ako kultúrne, umelecké a vinárske centrum. 500 ročná pivnica domu poskytuje dokonalé prostredie pre archív a vyzrievanie spontánne kvasených naturálnych vín. S pohárom vína v ruke tu môžete zažiť koncert či premietanie pod hviezdnou oblohou. Jeseň je ako stvorená na ochutnávky mladého vína, pečenie čerstvého chleba v tradičnej peci či ďalšie vinárske a vinohradnícke aktivity. Zastavte sa!
Na fotografii Viktor Voško, Matúš Kotuľák, Tomáš Husár, Dominik Lukáč. V rámci prehliadky krojov tanečného súboru SĽUK predstavili Liptovský kroj.
Pumptrack
Vyskúšajte si jazdu na pumtracku. Na dráhu dlhú 114 metrov majú voľný vstup cyklisti, korčuliari, skejtbordisti aj kolobežkári. Výškový rozdiel na trati je viac ako meter, skokové prvky sú zo zeminy, zvyšok je asfalt. Pumptrack na Zochovej chate je jedinečný tým, že klopenia zákrut boli robené ručne. Svoju jazdu si tu môžu zdokonaliť amatéri i profíci bez rozdielu veku. “Pumpovanie” hore-dole poháňa kolesá miesto šľapania do pedálov, čo pomáha zlepšiť rovnováhu, zručnosť a celkovú kondíciu.
Na fotografii je Juraj Žilinčár, sólista Baletu SND. Medzi jeho najvýraznejšie postavy patrí Šašo v Labuťom jazere, Puk v Sne noci Svätojánskej, Warhol v rovnomennom balete, Svätojanko v detskom predstavení Narodil sa chrobáčik, Kýblik v Snehulienke, Zlatý bôžik v Bajadére, Princ Drahokam a Gunár v Popolvárovi a Cínový vojačik v Luskáčikovi.
Pod Gaštankou – farma v Modre
Nad Modrou nájdete malú rodinnú farmu, učupenú medzi vinohradmi. Chovajú tam kone, ovce, kozy, králiky, prasiatka, sliepky, kačice aj husy. V tejto “dedinskej” mini zoo môžu malí zvedavci zvieratká hladkať a nakŕmiť, alebo sa povoziť na koníkovi Larsonovi. Je to miláčik farmy – starší pán, s veľmi kľudnou a pokornou povahou. Každá poriadna farma musí mať záhradu a Pod Gaštankou majú okrasnú aj úžitkovú. Pestujú kvety aj liečivé bylinky, zeleninu – paradajky, papriku, baklažány, cukety, tekvice. Najlepšie chutia čerstvo natrhané maliny, egreše a ríbezle. Deti môžu záhradu polievať a ak majú chuť aj trošku pracovať – na farme je pripravené malé náradie. Pod Gaštankou organizujú tvorivé dielne, opekačky, rodinné oslavy a varia farmárske dobroty z lokálnych surovín vo vlastnom bistre.
Na fotografii sú Brigita Stráňavčinová, Frederika Stráňavčinová, Tomáš Husár a Matúš Kotuľák zo SĽUK-u. Predstavili Kokavský kroj.
Kostol sv. Jána Krstiteľa
To čo vidíte na fotografii teraz je výsledkom enormného úsilia nadšencov, dobrovoľníkov a demonštrácia sily miestnej komunity. Vďaka OZ Záchrana cirkevných pamiatok a osobnému nasadeniu Kataríny Machatovej sa zo schátraného objektu stal klenot sakrálnej architektúry v meste, ktorý vlani získal ocenenie verejnosti za príkladnú obnovu. Národná kultúrna pamiatka stojí v tichosti cintorína na konci lipovej aleje na Dolnej ulici. Historická stavba z románského obdobia (13. st.) prešla viacerými stavebnými úpravami, v interiérovej výzdobe nájdete prvky baroka aj ranogotické nástenné maľby. Súčasťou kostola je renesančná zvonica zo 17. storočia. Vďaka obnove dnes môžeme obdivovať novoobjavené stredoveké nástenné maľby, ktoré boli zreštaurované spolu s kamennými článkami, oltármi, kazateľnicami, sochami aj obrazmi. V kostole sa počas veľkých cirkevných sviatkov schádzajú katolícki veriaci z Modry aj širšieho okolia.
Na fotografii Viktória Purdeková, Dorota Bystrianska, Viktor Voško a Dominik Lukáč. Tanečníci SĽUK-u predstavili Liptovský kroj.
Kaštieľ v Budmericiach
Milovník poľovačiek – gróf Ján Pálffy dal v roku 1889 postaviť so svojou vtedy len 17 ročnou manželkou Alžbetou túto nádhernú stavbu. Pôvodne slúžila ako poľovnícky kaštieľ. Architektúra vychádza z renesančných vzorov francúzskych zámkov. Okolie dotvára prekrásny anglický park v blízkosti ktorého je kaplnka Panny Márie Lurdskej. Po smrti grófa Pálffyho sa stal dedičom kaštieľa jeho syn Pavol, ktorý mal až 8 manželiek. Jedna z nich – Louise de Vilmorin bola milenkou slávneho Antoina de Saint-Exupéryho, autora Malého princa. Kaštieľ sa po emigrácii posledného majiteľa v roku 1945 stal majetkom štátu a je zapísaný v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok. Po rozsiahlej rekonštrukcii v roku 2014 bol kaštieľ čiastočne sprevádzkovaný. V novom roku bude opäť sprístupnený verejnosti v rámci exkurzií a komentovaných prehliadok.
Na fotografii Brigita Horváthová a Dominik Lukáč. Tanečníci SĽUK-u predstavili Zemplínsky kroj.
Farský kostol sv. Juraja
Patrí k najvýznamnejším pamiatkam Svätého Jura. Pôvodne ranogotický rímskokatolícky kostol z 13. storočia sa vyníma nad historickým jadrom mesta v časti, ktorú miestni volajú Neštich. Vo vnútri vás ohúri Oltár Svätého Juraja z bieleho pieskovca z roku 1527. Znázorňuje svätca ako jazdca v brnení, ktorý mečom zabíja draka, symbol pohanstva. Sv. Juraj – starokresťanský mučeník bol pôvodne rímsky vojak a kresťania ho uctievajú ako patróna vojakov, kováčov, sedliakov, pocestných a baníkov. Aj dnes veria, že ich ochráni pred vojnou i pokušeniami. Ďalšími vzácnymi pamiatkami v kostole sú bočný oltár Sv. Bartolomeja, kazateľnica, epitaf Jakuba Mordaxa a Krištofa Gardaniho, reliéf smrti Panny Márie, kamenná schránka s reliéfom klaňania sa troch kráľov. Na východnej stene bočnej lode je maľba znázorňujúca biskupa Sv. Erazma. Kam oko pozrie uvidí historický skvost. Najstaršou je tumba (náhrobok v tvare sarkofágu) grófa Juraja III. z roku 1467. Na náhrobnej tabuli vystupuje reliéf rytiera – pod hlavou má podušku a pod nohami mu leží lev. V ľavej ruke drží meč a v pravej žrď so zástavou s rodinným erbom.
Na fotografii Lenka Benčičová a Peter Andel z Tanečného konzervatória Evy Jaczovej.
Kaplnka Sv. Magdalény
Pri potulkách v okolí Zochovej chaty nájdete miesta, ktoré sú spomienkou na horských ľudí – Huncokárov. Boli to lesní robotníci, pochádzajúci z Dolného Rakúska a Štajerska, ktorí od polovice 18. storočia osídľovali oblasti Malých Karpát. Starali sa o panské lesy v Pálffyovskom revíre a hoci žili rozptýlene po dvoch-troch rodinách, v časti Modra – Piesok sa usadila početná skupina tohto nemecky hovoriaceho obyvateľstva. V roku 1876 si postavili kaplnku Sv. Magdalény, kde chodili na sv. omše. Najväčším sviatkom pre nich bol 22. január, deň svätého Vincenta, patróna drevorubačov. Doteraz sa v kaplnke konajú bohoslužby pod holým nebom v letných mesiacoch. Horské osídlenie huncokárov v Malých Karpatoch zaniklo po roku 1945, keď bola časť tohto obyvateľstva odsunutá do Nemecka. Ostal po nich jediný zachovaný Huncokársky cintorín v Malých Karpatoch v blízkosti Zochovej chaty, kde inde ako v tichu lesa, ktorý bol dlhé roky ich milovaným domovom.
Na fotografii Brigita Stráňavčinová a Frederika Stráňavčinová, tanečnice SĽUK-u v Horehronskom kroji.
Foto: Sandra Benčičová
