Malé Karpaty, to nie sú len široké výhľady na všetky svetové strany či znamenité víno. V nasledujúcich riadkoch vám ponúkneme pár dobrých tipov, z ktorých vyťažíte, ak vás fascinuje história baníctva. Tak poďme na cestu!
Na úvod malý výlet do minulosti
Obdobie ťaženia v Malých Karpatoch, konkrétne v oblasti Modry a Pezinka, môžeme historicky rozdeliť na dve obdobia. Prvé je obdobie stredovekého dobývania, povolené uhorským kráľom Karolom Róbertom ešte v roku 1339. V oblasti Pezinka vtedy vznikla banícka osada Zumberg, kde sa ryžovalo zlato z potokov a ťažilo zo žíl vyvierajúcich na povrch. Ťažba zlata v oblasti Pezinka zažila svoj druhý rozmach v 18. storočí vďaka banskému podnikateľovi Jozefovi Entzlerovi.
V oblasti Modry sa pátralo po náleziskách zlata a síry najmä v 18. a 19. storočí, pričom prvé písomné zmienky pochádzajú z roku 1773. V lokalite vzniklo viacero podzemných aj nadzemných banských diel. V porovnaní s oblasťou Pezinka sa však modranská ťažba napriek svojej intenzite nestretla s veľkých úspechom.
Po baníctve a banských dielach nám ostalo viacero pamiatok a zaujímavých miest, ktoré dnes spájajú turistické náučné chodníky strednej náročnosti pod zastrešujúcim názvom Geopark Malé Karpaty.
Vstupná brána do malokarpatských lesov aj baníctva – Modranský náučný chodník
Na obojsmernej trase dlhej 3,2 kilometra nás čaká niekoľko zaujímavých zastávok.
Vodná nádrž Harmónia je ideálnym začiatkom celého výletu. Zastávka sa spája so štôlňou prvýkrát spomenutou v roku 1821, ktorá počas druhej svetovej vojny slúžila ako kryt.
Pokračujeme zastávkou Kameňolomy – podpovrchové bane, priamo v prostredí čarovných karpatských lesov. Bane sa spájajú s menom banského radcu Františka Kornela Hella zo známeho rodu Hellovcov – priekopníkov slovenského baníctva. V týchto štôlňach sa nenachádzal dostatočný obsah zlata, aby zaručil dlhodobú ziskovú ťažbu.
Treťou časťou trasy je príznačne pomenovaná lokalita Tri kopce s časťami odklop, pinga, šachtica a štôlňa. Zaujímavosťou je najmä dochovaná pinga – povrchová ťažobná jama a výskyt vizuálne pútavého minerálu spekularit.
Na nasledujúcej Medvedej skale sa nachádza štôlňa Bartolomej, pravdepodobne zo začiatku 19. storočia. Jej história sa opäť spája s druhou svetovou vojnou, keď priestory štôlne používali ako úkryty partizánske oddiely, a to najmä v období po potlačení SNP.
Špecialitou oblasti modranských štôlní je výskyt vzácnych, chránených druhov húb. Nájdeme tu napríklad suchohríb cudzopasný, lupeňopórovec červenožltý, srnku ježatú alebo unikátnu žezlovku srnkovú.
Poďme hlbšie do baníckej histórie: Banský náučný chodník Pezinok
Bohatšia ťažba v Pezinku prináša bohatšiu históriu a širšie oboznámenie sa s vývojom baníctva v tejto oblasti.
Pezinská trasa sa začína symbolicky na mieste pôvodnej baníckej osady Zumberg z druhej polovice 13. storočia. Dnes tu stojí kaplnka patróna baníkov – svätého Klementa.
Druhou zastávkou sú železité kúpele, ktoré tu fungovali do roku 1923. Z nich sa dostaneme k Pôvodnej základni starých baní a Pyritovému ložisku Ferdinand-Karolína, kde sa banské práce vykonávali ešte v 50. rokoch 20. storočia.
Piata zastávka cesty je venovaná najdôležitejšiemu obdobiu – Zlatému baníctvu, jeho dejinám a osobnostiam. Od nich sa následne presunieme k neskoršiemu podpovrchovému dobývaniu, ťažbe antimónovej rudy a k pyritovej štôlni. Tu môžete vidieť ešte pôvodné banské diela.
Predposledná zastávka náučného chodníka, Úpravňa spracovanej rudy, nás oboznámi s vývojom upravovania a spracovávania rudy. Záver cesty, Ťažobný závod, predstaví históriou hutníckych závodov Pezinka v 20. storočí. Dejiny aj autentické ostatky starých banských diel na pezinskom náučnom chodníku, samozrejme, sprevádza bohatá malokarpatská príroda, dodávajúca náučnej trase príjemný oddychový charakter.
Ďalšie tipy
Pre nadšencov dobrodružnejšej turistiky a menej známych miest odporúčame výlet k Sivej a Červenej bani pri Častej, neďaleko hradu Červený Kameň. Dýchne tu na vás autentická história s rúškom tajomstva, keďže do baní sa dá čiastočne vstúpiť a na mieste sa pravdepodobne nachádzajú aj ďalšie, ešte neobjavené banské diela. Pre oddychovejšie založené nátury je tu ako bonus známa Limbašská vyvieračka.
Fanúšikom geológie určite odporúčame banskú expozíciu v Pezinku, kde nájdete výstavu predmetov spojených s baníctvom, historické fotografie, mapy pôvodných banských diel, výstavu minerálov aj ojedinelú „baňu v centre mesta“. Nezisková organizácia Barbora tiež organizuje akciu Pezinský Permoník.
Banícke oblasti Malých Karpát sú miestom, kde sa na jednej ceste stretávajú výlety do bohatej histórie a ešte bohatšej prírody. A to si nemôžete nechať ujsť.
