Každé slávne banské mesto si zaslúži uchovať svoju minulosť hmatateľnú. V Pezinku sa to darí vďaka obľúbenému podujatiu Pezinský Permoník a Banskému náučnému chodníku.
Tento náučný chodník vedie zväčša lesmi Malých Karpát. Začína sa na Zumbergu – mieste zaniknutej osady severne od Pinelovej nemocnice. Jej vznik sa datuje do 14. – 15. storočia. Tichým svedkom života v osade je dnes už len socha Krista Pána nachádzajúca sa v blízkosti zbúraného kostola.
Ďalšou zastávkou je Fabiánov mlyn a papiereň. V pezinskom chotári registrujeme viacero mlynov – okrem klasických na múku aj mlyny na drvenie rudy, tzv. stupy. Fabiánov mlyn slúžil na výrobu papiera pre papiereň založenú Pálfiovcami v roku 1620. Pokračujúc cestou sa dozviete viac o ťažbe zlata v Pezinku. Okrem neho sa postupne začali ťažiť aj pyrity a antimón. Známymi štôlňami boli Marianna, Jozef a Terézia. Zlato z nich kvalitou pripomínalo zlato arabské.
Ďalším bodom na trase je legendárna “Pinelka”, ktorá vznikla z budov železitých kúpeľov. Keď kúpele v roku 1923 zanikli, začali tu umiestňovať psychicky chorých pacientov – spočiatku len mužov. Postupne pribudlo aj ženské a detské oddelenie. Tunajšie kúpele ale boli natoľko slávne, že aj im venuje chodník zvláštnu pozornosť. Prvýkrát sa o nich dozvedáme už v roku 1590, neskôr pribudol kúpeľný dom a kabíny s vaňami s ohrievanou železitou vodou. Tá vraj liečila vodnatieľku, obličkový piesok, kĺbové bolesti, ochrnutia, hypochondriu, zdĺhavé horúčky, vyrážky a rany.
Výlet pokračuje na vrch Starý zámok, kde bol podľa starších prameňov pezinský stredoveký hrad. Novšie výskumy hovoria, že tu stála len obranná veža a hrad lokalizujú vyššie do hôr nad Cajlanskú dolinu. Doma v tomto krásnom kraji boli okrem vysokej zvery aj líšky, jazvece, mačka divá, diviaky, vlky, medvede, tchory, kuny, dokonca aj daniel, pôvodom z Ázie. Ďalšia informačná tabuľa spomína nerastné bohatstvo. Okrem zlata, pyritov a antimónu, sa svetoznámymi stali minerály pezinského kermezitu, valentinit, chapmanit, skorodit, gudmundit, tetraedrit a iné.
Ďalšia zastávka vám ozrejmí, kedy sa v oblasti začalo s ťažbou antimónu a pyritov aj kedy začala ťažba upadať. Prezradíme, že antimónové bane v Pezinku boli zatvorené až v roku 1994. Veľmi zaujímavou časťou je aj náučná tabuľa o miestnej faune. Ľudia svojou činnosťou časť lesov premenili na vinice, druhá časť zarástla bučinami a pôvodný zmiešaný les sa zachoval len ojedinele.
Jedným z posledných zastavení je kalvária, o ktorej sa dozvedáme už v roku 1754. Najprv to boli len tri drevené kríže, časom pribudla murovaná kaplnka. Z tej sa do dnešných čias zachovala len rotunda. Neodmysliteľnou súčasťou lokality sú kamenice – kamenné rady, ktoré vznikli kultivovaním pôdy a vinohradníkom slúžili na vymedzenie hraníc vinohradov. Kamenice tiež čiastočne zabraňovali erózii svahov, na ktorých boli vinohrady vysádzané.
Cestou do Pezinka miniete Kaplnku sv. Rozálie z roku 1730, ktorá vznikla zrejme ako pamätník veľkej morovej epidémie. Tá mesto zasiahla v rokoch 1711 až 1713.
