Prejdite sa územím, ktoré si toho veľa pamätá a pritom v tichosti vekov mlčí. Národná prírodná rezervácia v severozápadnom cípe Podunajskej roviny medzi Svätým Jurom, Vajnorami a Chorvátskym Grobom patrí k unikátom európskeho významu.
V tejto lokalite vznikol náučný chodník Prírodné klenoty Šúru, ktorý vás vovedie do nášho posledného slatinného jelšového lesa. Začína sa v Svätom Jure pri Šúrskom rybníku, konkrétne pri moste vedúcom cez Šúrsky kanál. Trasa je nenáročná, vyhraďte si na ňu asi 1,5 hodiny. Dlhá je asi tri kilometre so šiestimi zastávkami plus dvoma vstupnými informačnými panelmi.
Prvou zastávkou náučného chodníka je Šúrsky rybník – historická vodná nádrž pri západnom okraji rezervácie. Neďaleko sa od roku 1958 nachádza Biologická stanica Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Najcennejšou časťou územia je tzv. Šúr so slatinným jelšovým lesom. Je súčasťou rozsiahlejšieho areálu, ktorý bol v minulosti močiarom. Ten sa tu vytvoril stekaním viacerých potokov až sa zrodilo jazero, ktoré sa postupne zazemňovalo a z odumretých rastlín vzniklo slatinné rašelinisko porastené slatinným jelšovým lesom. Rašelinisko odvodňoval potok Čierna voda, ktorý svoje pomenovanie dostal ako inak podľa sfarbenia vody z výluhu rašeliny. Územie zaujalo aj vedcov, no poľnohospodári tlačili na odvodňovanie krajiny. Dialo sa to postupne až padlo rozhodnutie vystavať Šúrsky kanál, ktorý vybudovali politickí väzni a jeho existencia so sebou priniesla nejednu obeť. Napríklad aj v podobe opakovaných požiarov vyschnutej rašeliny. Najnovšie aktivity smerujú k záchrane Šúru.
Ďalšou vzácnou časťou oblasti je Panónsky háj, ktorý tvoria zvyšky nížinného teplomilného dubovo-brestovo-jaseňového lesa. Juhovýchodne od Šúrskeho rybníka sa nachádza záhradkárska a chatová osada – Osada Panónsky háj. Na jej mieste a v okolí sú zachované objekty, kde boli počas 2. svetovej vojny sústredení najmä Židia a Rómovia pracujúci na stavbe Šúrskeho kanála. Po vojne tu vznikol internačný tábor pre občanov nemeckej a maďarskej národnosti z Československa. Im vďačíme za výstavbu drevenej Kaplnky Panny Márie Lurdskej.
Galéria
