Vôňa pečených husí láka do Slovenského Grobu tých najväčších gurmánov už vyše sto rokov. Pochúťku vyhľadávajú predovšetkým na jeseň a v období okolo sviatku sv. Martina, no kvalitu tej najvyššej úrovne tu môžete okúsiť celoročne.
Skôr ako sa necháte zlákať na husacie hody, mali by ste vedieť ako sa to vlastne celé začalo. Svätý Martin Tourský pochádzal z dnešného mesta Szombathely v Maďarsku. Z mladíka, ktorému otec naplánoval vojenskú budúcnosť sa stal napokon biskup. Legenda hovorí, že ho husi neustále rušili pri kázňach až skončili na pekáči. Podľa inej legendy sa svätec medzi husami v mladosti skrýval, keď jeho otec poslal vojakov, aby ho našli a priviedli späť do vojenského tábora. Husi ho vraj prezradili gagotom a zato ich neskôr dedinčania upiekli. Akokoľvek to vtedy bolo, pečené husi sa stali vo svete vysokej gastronómie legendou.
Dnes môžete túto delikatesu zajedať domácimi lokšami a zapíjať lahodnými vínami od uznávaných vinárov – ako to robili naši predkovia – aj v Slovenskom Grobe – v kráľovstve husaciny.
Do chrumkava upečené husi, jemná husacia pečienka a slávne grobské lokše mali taký cveng, že ich odtiaľto vozili aj do Prešporku. Grobské gazdiné piekli mliekom omyté a nasolené husi v noci tak, aby sa zavčas rána dostali na sobotné trhy. Pečená hus však chutí najlepšie priamo vytiahnutá z pece – kým je teplá. Páni si preto potom zvykli na čerstvé mäsko chodiť priamo do gazdovských dvorov v Slovenskom Grobe.
Kedysi sa tu husi chovali v každom dvore a gagot sa rozliehal dedinou. Darilo sa im tu vďaka veľkým podmáčaným plochám, ktoré sa ale stratili s vybudovaním Šúrskeho kanála. Husi, ktoré v Slovenskom Grobe pečú dnes sa vozia z domácich chovov na juhu Slovenska, no gurmánsky zážitok pretrval. Najlepších husacinárov združuje Cech husacinárov Slovenského Grobu.
Galéria
