Rozdelený na mestský a prírodný okruh, pozýva Svätojurský náučný chodník spoznať najkrajšie pamiatky mestečka Svätý Jur. Zaujme rovnako milovníkov histórie, ako aj vinárstva, architektúry a prírody.
Počas mestského okruhu, ktorý je dlhý asi 2 km, objavíte významné kultúrno-historické objekty mestského jadra. Prechádzku začnite na stanici konskej železnice a pokračujte centrom mesta. To je veľmi pekne vybudované, na návštevníka dýchne duch starých čias. Uvidíte ostatky mestských hradieb i pôvodne vinohradnícke domy s bránami s polkruhovými portálmi, Pálfiovský kaštieľ, piaristický kláštor a Zichyovskú kúriu. Miernym stúpaním sa dostanete ku gotickému Kostolu sv. Juraja z konca 13. st. a pri ňom stojacej, mladšej drevenej zvonici. Práve tu, pri kostole sa začína prírodný okruh, dlhý asi 7,5 km s prevýšením 310 m. Vyhraďte si naň asi 2,5 hodiny. Dovedie vás cez Gaštanicu, Pustáky, hrad Biely Kameň a hradisko Neštich späť ku kostolu.
Biely Kameň si predstavte ako zrúcaninu ranogotického hradu. Leží nad Svätým Jurom v obkolesení lesov Malých Karpát. Po prvý raz sa spomína v roku 1271 a bol súčasťou ochrannej sústavy hradov na západnej hranici Uhorska. Zanikol pravdepodobne po tureckých vpádoch do Svätého Jura v roku 1663. Prírodný okruh Svätojurského náučného chodníka vás dovedie aj ju kameniciam – dlhým a vysokým valom, ktoré vytvárali vinohradníci vynášaním a kopením kamenia z viníc. Kamene ukladali obvykle naprieč vrstevniciam, po spádnici a niekedy slúžili aj ako základ pre hájenky – búdy.
Severozápadne od Svätého Jura v oblasti veľkomoravského hradiska nad Neštichom sa nachádza Chránený areál Svätojurské hradisko.
Hradisko Neštich sa vyznačovalo mohutným obranným systémom valov a priekop. Od archeológov a historikov sa o ňom dozvedáme v 20. rokoch 20. st. a postupne zisťujeme, že tunajšie osídlenie siahalo až do počiatku strednej doby bronzovej (16. − 15. st. p. n. l.). Nálezy prezrádzajú, že tu bolo vybudované sídlisko aj v dobe halštatskej (8. − 5. st. p. n. l.) a v dobe laténskej (5. − 1. st. p. n. l) tu našli svoje útočisko Kelti, Germáni v dobe rímskej a dobe sťahovania národov (1.− 6. st. n. l.). Domovom sa lokalita stala aj pre Slovanov – od 2. pol. 8. st. n. l. tu mali opevnenie a sformovali slovanskú pohraničnú pevnosť Nitriansku. Svoj najväčší rozmach dosiahlo hradisko v 9. storočí. S príchodom polovice 10. storočia zaniklo a vznikol Svätý Jur.
