Dominantou
mesta Modry je historická mestská veža, ktorá je jednou z najdôležitejších
renesančných pamiatok mesta. Vznikla ako
súčasť mestského opevnenia v rokoch 1630 – 1635. Predlohou pre jej vznik sa
stala trnavská mestská veža.
Stavba
má štvorcový pôdorys v tvare masívneho hranola so šiestimi nadzemnými podlažiami
a celkovú výšku 55 metrov. Na ochodzu vedie 150 schodov. Pod konštrukciou
strechy veže sa nachádza balkónová vyhliadková ochodza stojaca vo výške 25,5
metra. Strecha veže pozostáva z dvoch cibúľ, pričom vrchol veže, dvojitý kríž
na polmesiaci s hviezdou má symbolizovať porážku osmanských vojsk, oslobodenie
Uhorska a víťazstvo kresťanstva nad islamom.
Dejiny
veže úzko súvisia s históriou rímskokatolíckeho kostola, ktorého súčasťou sa
stala v rokoch 1873 – 1876 v čase prestavby.
Na mieste dnešného kostola sv. Štefana kráľa stála pôvodne kaplnka sv.
Barbory, neskôr chrám, ktorý bol
kapacitne a funkčne nevyhovujúcim. Katolícka farnosť v Modre sa preto rozhodla
vystavať nový chrám prepojený s mestskou vežou. Spodné podlažie sa stalo
zároveň vstupom do kostola. Do veže sa vstupuje bočným oválnym schodiskom od
ulice, ktoré ústi do podstrešného priestoru kostola. Jednotlivé podlažia
slúžili v minulosti na viaceré účely, na druhom podlaží v bezpečnom priestore
odolnom proti požiaru boli uskladňované dôležité listiny. Tretie podlažie so
strieľňami bolo využívané na obranu, piate obývali strážnici a na šiestom
podlaží sa nachádzala tzv. zvonová
stolica so štyrmi zvonmi sv. Cyrilom a Metodom, sv. Floriánom, zvonom sv. Rodiny
a najstarším zvonom sv. Barborou. Menšie dva cimbálové zvony boli umiestnené v
streche veže.
V
18. storočí bol na piatom poschodí umiestnený hodinový stroj s veľkými
plechovými ciferníkmi.
Mestská
veža v minulosti symbolizovala postavenie Modry po právnej i urbanistickej
stránke ako jedno z najprosperujúcejších a najdôležitejších piatich
západoslovenských miest tzv.
pentapolitany (Bratislava, Sv. Jur, Pezinok, Modra, Trnava). Dnes je
architektonickou a historickou pamiatkou, ktorá dotvára celkový urbanistický
vzhľad modranského námestia. Vnútorný priestor pamiatky je aktuálne využívaný
ako galéria, ktorú zdobí umelecká interaktívna výstava na tému Čas známeho
modranského autora, umelca Pavla Šimu – Juríčka. Z veže je nádherný výhľad na
mesto, Malé Karpaty a malebné vinohrady.
Otváracie
hodiny:
Z
bezpečnostných dôvodov je veža prístupná len na požiadanie a so sprievodom.
Viac informácii v Informačnom centre Mesta Modry.
