Malebné
vinohradnícke mestečko Svätý Jur sa rozkladá na úpätí Malých Karpát, len necelých
10km od Bratislavy. Je najmenším z tzv. západoslovenskej pentapolitany
slobodných kráľovských miest (Bratislava, Trnava, Pezinok, Modra a Sv. Jur).
Prvými
obyvateľmi územia boli Slovania, ktorí tu v 9. storočí n.l. vybudovali hradisko
s rozlohou viac ako 3 hektáre. Neďaleko
neho v neskorom stredoveku, v 13. stor., vybudovali ranogotický hrad Biely
Kameň, sídlo svätojurských grófov. Najstaršia písomná zmienka o meste pochádza
z roku 1209. Rýchly rozmach
mestečka podnietilo nielen vinohradníctvo, ale i rozvíjajúce sa remeslá a
ďalšie práva a výsady, vďaka ktorým sa v roku 1647 vymanilo z područia rodu
zemepánov a stalo sa slobodným kráľovským mestom. Dodnes sa pýši bohatou
históriou, významným kultúrnym a prírodným dedičstvom, stáročnou vinohradníckou
a vinárskou tradíciou. K najstarším zachovaným architektúram mesta patrí
gotický Kostol sv. Juraja situovaný dominantne nad opevneným historickým jadrom
mesta v niekdajšej samostatnej časti Neštich.
V minulosti
vo Svätom Jure pôsobilo mnoho osobností slovenského, ale aj svetového významu
ako cestovateľ a dobrodruh, madagaskarský kráľ Móric Beňovský, rabín
Chatam Sofer, vedec a cestovateľ Herman – Armin Vambéri, spisovatelia
Juraj Fándly, František Hečko, Ján Hrušovský, Jozef Nižnánsky, Ľudo
Zúbek,výtvarníci Ferdinand Hložník, Viktor Kubal, hudobný skladateľ Eugen
Suchoň, herec Michal Dočolomanský a mnoho ďalších.
V
roku 1990 bolo historické jadro mesta vyhlásené za mestskú pamiatkovú
rezerváciu.
Okolitá
príroda je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty.
Foto: Peter Straka