Jeden
z najkrajších kaštieľov leží v obci Budmerice, medzi Bratislavou
a Trnavou.
Kaštieľ
dal postaviť v roku 1889 v
romantickom slohu gróf Ján Pálffy so svojou mladou 16-ročnou
manželkou Alžbetou, rod. Schlippenbachovou. Autorom projektu bol viedenský
architekt Franz von Neumann, ktorý
navrhol kaštieľ v kombinácii viacerých
slohov vychádzajúcich z renesančných vzorov zámkov na Loire vo Francúzsku s
množstvom menších vežičiek a štítových vikierov. Celá fasáda stavby je
horizontálne členená a kaštieľu dominuje
vysoká veža nad vstupným portálom s vyhliadkovou ochodzou a hodinami
umiestnenými v jej štíte. Vchod do kaštieľa je riešenýb monumentálnym
schodiskom, nad ktorým sú umiestené dva erby pôvodných majiteľov Jána Pálffyho
a jeho manželky, s letopočtom datujúcim stavbu.
Panstvo využívalo kaštieľ ako letné sídlo, a keďže Ján Pálffy mal veľmi rád poľovačky, tak sa v okolí kaštieľa často poľovalo. Neďaleko bola aj bažantnica, a aj dnes môžete natrafiť na zvyšky jej oplotenia v lese. Po smrti Jána Pálffyho (1934) zdedil Budmerický kaštieľ jeho jediný syn Pavol. Do histórie kaštieľa sa zapísala aj niekdajšia snúbenica Antoine de Saint-Exupéryho, ktorá tu rokoch 1938 – 1943 žila a písala. Lujza de Vilmorin bola v poradí piatou z Pálffyho ôsmich manželiek. Gróf v roku 1945 emigroval a kaštieľ bol znárodnený. V rokoch 1946 a 1986 bol kaštieľ rôzne upravovaný a až do roku 2011 slúžil ako Dom slovenských spisovateľov. Po rekonštrukcii, ktorá sa skončila na jeseň roku 2015 kaštieľ prešiel pod ministerstvo kultúry.
Ján
Pálffy, okrem kaštieľa, postavil v Budmericiach aj malú fabriku – škrobáreň,
zmodernizoval Horný majer, ako aj majer na Bielom vŕšku, postavil nový
Palimajír a z podnetu kňaza, vychovávateľa svojho syna, dal postaviť sochu
Panny Márie Lurdskej. Socha je len pár metrov od kaštieľskeho parku, na lesnej
ceste, ktorá vedie k hradu Červený Kameň.
Momentálne je pre verejnosť sprístupnený len park.
Foto: Milan Zachar
