Je
to najkrajší hrad v Malých Karpatoch a zároveň jeden z najzachovanejších
slovenských hradov, ležiaci len niekoľko desiatok kilometrov od Bratislavy.
Jeho história sa od roku 1583 do druhej svetovej vojny spája s Pálffyovcami.
Tento významný uhorský rod ho postupne prebudoval na reprezentačné sídlo s
bohatou štukovou a freskovou výzdobou interiérov. V hrade sa v súčasnosti
nachádza múzeum, prezentujúce historické bývanie šľachty. Súčasťou stálej
expozície je aj skvost - bronzové súsošie Madony s dieťaťom, ktoré vzniklo na
prelome 19. a 20. storočia. Autorom originálnej sochy je taliansky sochár,
maliar, architekt a básnik, Michelangelo Buonarroti. Bronzový odliatok
Michelangelovej Madony z Brúgg je replikou sochy z bieleho mramoru, ktorá sa
nachádza v Kostole Notre Dame v Bruggách. Podľa Michelangelovho originálu
vznikli na prelome 19. a 20. storočia dve formy, z ktorých bolo doteraz
vyrobených len niekoľko odliatkov. Okrem červenokamenského odliatku sú známe
štyri ďalšie, ktoré sa nachádzajú na Manhattane v New Yorku, v Edinburgu, vo
Florencii a vo Washingtone.
V areáli
hradu sa každoročne organizujú šermiarske festivaly a predstavenia sokoliarov.
Neobyčajná atmosféra sa dá zažiť aj počas letných nočných prehliadok. Hrad je
známy aj z natáčania filmov a rozprávok
ako napríklad Princezná Fantagiró, Dračie srdce alebo Cinka Panna. Hrad je
prístupný autom, pešo z obce Píla alebo Častá.
Pre
návštevníkov je otvorený celoročne.
História
hradu
Počiatky
hradu Červený Kameň siahajú do prvej polovice 13. storočia. Jeho dejiny sa
začali písať, keď česká kráľovná-vdova Konštancia Uhorská nechala pred rokom
1240 na svojich majetkoch postaviť hrad, ktorý sa stal známym pod menom Červený
Kameň (nem. Rothenstein, maď. Vöröskő) alebo tiež Bobrí hrad (nem. Bibersburg).
Najskôr
bol hrad kráľovským majetkom, neskôr sa ako jeho vlastníci vystriedali viaceré
významné uhorské šľachtické rody, medzi inými i Matúš Čák Trenčiansky, páni zo
Svätého Jura a Pezinka, Zápoľskí alebo Turzovci.Turzovci získali hrad spolu s
panstvom do dedičnej držby od kráľovnej Márie Habsburskej, manželky uhorského
kráľa Ľudovíta II. Jagelovského.
Do
dejín hradu zasiahli najvýznamnejšie dva šľachtické rody, ktoré sa postupne
stali jeho vlastníkmi: nemeckí Fuggerovci a uhorskí Pálffyovci.Fuggerovci
získali hrad do držby od svojich obchodných partnerov Turzovcov.
Červenokamenské panstvo s gotickým hradom sa tak v roku 1535 dostáva do
vlastníctva jednej z najbohatších obchodníckych rodín vtedajšej Európy. Na jej
čele stál Anton Fugger, vzdelaný, veľmi bohatý a schopný obchodník z
juhonemeckého Augsburgu, ktorý sa s istotou pohyboval v prostredí renesančnej
Európy. Rozhodol sa využiť strategickú polohu Červeného Kameňa neďaleko Viedne
a Bratislavy a premeniť starý gotický hrad na bezpečný sklad tovarov, s ktorými
jeho rodina obchodovala po celej Európe.Investoval množstvo vlastného času a
finančných prostriedkov na prestavbu stredovekého hradu na renesančnú pevnosť.
Starý hrad bol postupne, od roku 1537, búraný a na jeho mieste vyrástli štyri
obranné bašty spojené obrannými múrmi a jedno obytné krídlo. Vznikla tak
moderná renesančná pevnosť, ktorej architektúra využívala najmodernejšie dobové
poznatky a bola prispôsobená na účinnú obranu všetkého, čo pevnosť ukrývala v
rozľahlých skladovacích priestoroch/pivniciach.
Turecké
nebezpečenstvo visiace nad Uhorským kráľovstvom a celou strednou Európou
spôsobilo, že obchodné zámery Fuggerovcov v tejto časti Európy postupne slabli,
až sa rodina rozhodla Červený Kameň predať. Medzi viacerými záujemcami o kúpu
hradu a panstva zvíťazil mladý barón Mikuláš II. Pálffy, (ktorý si získal srdce
mladej Márie Magdalény Fuggerovej, dcéry Mareka Fuggera, vnučky spomínaného
Antona Fuggera) a do roku 1588 sa stal vlastníkom celého panstva. Potomkovia
Mikuláša a Márie Magdalény si panstvo podržali až do roku 1945.
Pálffyovci
hrad niekoľkokrát prestavovali: v druhej polovici 16. storočia bola fuggerovská
pevnosť Mikulášom II. Pálffym upravená na rodové sídlo, o storočie neskôr prestaval
hrad Mikuláš IV. Pálffy pre seba a svoju manželku Máriu Eleonóru Harrachovú v
ranobarokovom slohu a v druhej polovici 18. storočia hrad zmodernizoval a
rozšíril Rudolf Pálffy s manželkou Máriou Eleonórou Kaunitz-Rietbergovou . V
neskoršom období už neprišlo k zásadným stavebným zásahom, ktoré by výraznejšie
pozmenili vzhľad hradnej budovy. Posledný člen pálffyovského rodu opustil hrad
v roku 1945 a o štyri roky neskôr bol hrad vyhlásený za štátny kultúrny
majetok.
Otváracie
hodiny:
október
– apríl : Utorok - Nedeľa: od 9.30 do 15.30 hod. prehliadky v slovenskom jazyku
začínajú o 9.30, 11.30, 13.30 a 15.30 hod
Máj
- september: Pondelok - Nedeľa: od 9.00 do 17.00 hod prehliadky v slovenskom
jazyku začínajú každú celú hodinu
Vstupné:
Dospelí:
7 EUR
Študenti,
dôchodcovia: 4,20 EUR
Deti
od 6 do 18 rokov: 3,50 EUR
Deti od 3 do 6 rokov: 1 EUR
Deti do 3 rokov: zdarma
Foto: Milan Zachar
